— HISTORICKÉ KÚPELE VYŠNÉ RUŽBACHY —

OBEC Vyšné Ružbachy  

Prešovský samosprávny kraj. 

Okres Stará Ľubovňa.

Staré a inojazyčné názvy obce :

1329 Nova Rusunbach, 1408 Nova Rausenbach, 1786 Ruszbach, Ober-Rauschenbach, 1808 Felso-Ruszbach, Ober-Rauschenbach, Horné Rusbachy, Drusbachy, 1863 Felsorusbach, 1873 Felsorusbach, 1907 Felsozúgó, 1920 Vyšné Ružbachy, Vyšné Družbachy, 1927 Vyšné Ružbachy, maď. Felsoruzsbach, Felsozúgó, nem. Ober-Rauschenbach. 

Vznikli pri výdatných minerálnych prameňoch na východných úpätiach Spišskej Magury. 

Ružbachy ležia vo výške 623 m.n.m. v doline Zálažného potoka. Chotár obce bol osídlený už v paleolite, čo dokazujú nálezy v travertínových lomoch.

Dôležité písomné zmienky o obci sú z roku 1288. Dcéra kráľa Bélu IV.  svätá Kunigunda založila mesto Podolínec. Les medzi kráľovskými mestami Podolínec a Hniezdnym,  darovala Kinga šoltýsovi Henrichovi z Podolínca.  Tento nechal Ružbachy osídliť Saskými nemcami z poľska. Pôvodní kolonizátori les vyklčovali, a usídlili sa na území dnešných Vyšných Ružbách. Pôvodní obyvatelia zistili,  že okrem lesa sa v samotnej obci nachádza množstvo minerálnej vody. 

Klimatické a minerálne kúpele Vyšné Ružbachy sa nachádzajú v severovýchodnej časti Spiša na južnom úpätí Spišskej Magury vnadmorskej výške 617 m, v klimatickej oblasti tatranských horských pásiem. Obklopujú ich ihličnaté lesy, ktoré prerastajú do kúpeľných parkov a dávajú im tak osobitný horský ráz. Kúpele sa nachádzajú povyše obce toho istého mena. V roku 1412 dal Žigmund Luxemburský poľskému kráľovi Vladislavovi II Jagelovskému do zálohy za pôžičku 16 spišských miest teda aj Vyšné Ružbachy t,j na  na 360 rokov. V roku 1549 nastal ,,Zlatý vek" pre Ružbachy, keď poľský kráľ Kazimír menoval grófa Sebastiána Ľubomirského za dedičného starostu zálohových miest. To podnietilo stavebný a spoločenský ruch. 

V roku 1595 bola postavená kúpeľná budova s bazénom, kuchyňou, jedálňou a spoločenskou miestnosťou. Sebastiánov syn Stanislav urobil z kúpeľov známe spoločenské stredisko poľskej a uhorskej šľachty. V roku 1744 po vymretí priamej vetvy rodu Ľubomirskych, kúpele začali meniť majiteľov čo im očividne neprospievalo. V roku 1772 sa zálohové oblasti dostali späť do Uhorska a tým kúpele chradli ešte viac. 

Až v roku 1825 sa kúpele stali vlastníctvom baróna Emericha von Jony, ktorý začal s ich prestavbou. Postavil si tu kaštieľ, nový kúpeľný dom a zrkadlový kúpeľ. Jeho syn Daniel Jozef Jony ako dedič spravoval kúpele až do roku 1865, kedy sa dostali na krátky čas aj do majetku Kežmarského lýcea.