— Rod Zamoyski —

Poľský kniežací a magnátsky rod Zamoyski má počiatky v 14. storočí v obci Łaźnin v tzv. zemi łczyckej poľského kráľovstva. Potomok Adama z Łaźnina - Tomáš odchádza na východné územia a v roku 1447 kupuje na území Haličskej Rusi dve obce - Wierzba a Zamośč, kde na ceste do Ľvova postavil nové sídlo pod názvom Starý Zamośč. Podľa sídla majetku sa začali nazývať aj jeho majitelia. V období delenia Poľska bol rodu Zamoyski priznaný dedičný kniežací titul, potvrdený v rokoch 1780 a 1820.

Gróf Andrej Przemyslav Zamoyski (1853 - 1927) bol vnukom ordinára Stanislava Kostku Zamoyského (1775 -1856) a Žofie z rodu Czartoryskich (1778-1837). Stanislav Kostka v roku 1835 rozdelil rodový majetok medzi svojich 7 synov, a tak vznikli nové línie rodu. Jeho najmladší syn Stanislav Kostka ml. (1820-1889) sa stal majiteľom Magnuszewa a Maciejowic so zámkom v Podzamczu a zároveň predkom a zakladateľom línie Zamoyskich zo Starej Ľubovne. Stanislav Kostka ml. sa v roku 1851 oženil s Rózou Potockou (1831-1890). Z ich manželstva pochádzalo 14 detí (dospelého veku sa dožilo l2 detí). Stanislav Kostka ml. bol považovaný za najtalentovanejšieho poľnohospodára v Poľsku.

Jeho najstarší syn Andrej Przemyslav sa narodil 10. júla 1852 v Modrom paláci (Zamoyskich) vo Varšave. Okrem dobrej výchovy od detstva si otec zakladal na tom, aby mal jeho syn dobrú morálku a aby mal v budúcnosti dobrý kontakt s osobnosťami, ktoré spravujú spoločnosť a národ. Od chlapčenských rokov ho otec zapájal do správy a fungovania šľachtického rodového majetku. Po ukončení gymnázia mladý Andrej nastúpil na Vyššiu školu poľnohospodársku v Dublanoch pri Ľvove, ktorá patrila medzi prestížne v Poľsku. Bol vychovávaný k patriotizmu a už v mladosti sa stal veľkým milovníkom histórie. Venoval sa genealogickým bádaniam popredných poľských šľachtických rodov. Už v 70. rokoch 19. st. prejavil veľký záujem o históriu Spiša a spišského starostovstva a jeho zväzkov s Poľskom. Ale nielen história Spiša a Ľubovne ho inšpirovala ku kúpe tohto majetku. Príčinou bolo aj pozeranie sa po kandidátke na manželku medzi honorovanými aristokratickými rodmi v Európe. Realizácia týchto životných plánov sa v tom čase spojila s vyriešením majetkového položenia Andreja. Z dôvodu zhoršovania zdravia jeho otca Stanislava Kostku Zamoyského, došlo v roku 1880 k rozdeleniu rodinného majetku. Andrej dostal Podzamcze a polovicu majetku Magnuszewa, z ktorého mal vyplácať stále penzie potomkom, ktorí neboli zahrnutí do majetkových podielov. Andrej okrem toho odkúpil v roku 1882 ľubovnianske hradné panstvo, ku ktorému okrem hradu Ľubovňa patrili aj obce Podsadek a Chmeľnica. Ešte v tom istom roku odkúpil za sumu 100 000 zlatých kúpele Vyšné Ružbachy, lesy v okolí Vyšných Ružbách, Podolínca a v Mníšku nad Popradom a viaceré budovy, napr. kaštieľ v Mníšku, ktorý bol používaný na poľovnícke účely. Stal sa takto jedným z najväčších majetkových vlastníkov na Spiši. Celý odkúpený majetok predstavoval 1739, 67 ha. Z toho orná pôda predstavovala výmeru 543, 82 ha, ostatnú časť majetku tvorili lesy o výmere 1195, 85 ha. S majetkami na Spiši zviazal Andrej Przemyslav Zamoyski ďalší osud svoj a svojej rodiny. Usadil sa v Starej Ľubovni. Jeho oficiálny titul, ktorý si uvádzal po roku 1918, znel: gróf Andrzej Przemyslaw Zamoyski, pán z Maciejowice, Ľubovne, Ružbachoch a Mníšku, nositeľ rádu sv. Juraja, bydlisko Podzamcze pri Maciejowiciach, Poľsko a hrad Ľubovňa, Československo.