— DE BORBÓN —

Bourbonovci je starobylý francúzsky šľachtický rod, ktorý je doložený od 10. storočia.

Ako Bourbonovci v užšom zmysle sa spravidla označuje len jedna jeho vetva (presnejšie časť jeho kapetovsko-anjouvskej vetvy), ktorú založil Henrich IV. Navarrský v 16. storočí, a ktorá vládla/vládne v Navarre, Francúzsku, v Neapolsku a Sicílii, Parme,Španielsku a v Luxembursku.

Rod Bourbonovcov odvádza svoje meno od Bourbonska v strednom Francúzsku, ktorého centrom bol hrad Bourbon-l'Archambault. Najstarším známym členom dynastie bol Aymar z Bourbonu (alebo Adhémar), pán Souvigny a Bourbonu, ktorý žil okolo roku 900 po Kr. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí/-ké.

Bourbonovci vládli v Navarre 1572 - 1789 (zlúčená s Francúzskom) a vo Francúzsku 1589 - 1792 (s prestávkami) a 1814 - 1830.

Do vetvy grófov z Vendôme patril aj - od roku 1572 navarrský kráľ - Henrich (ako navarrský kráľ Henrich III.), ktorý sa v roku 1589 stal francúzskym kráľom ako Henrich IV. po vymretí kráľovského rodu Valois a stal sa tak zakladateľom francúzskej kráľovskej bourbonskej dynastie (Bourbonovci v užšom zmysle). Vo Francúzsku jeho potomkovia vládli až do roku 1792, kedy bol kráľ Ľudovít XVI. zosadený a v roku 1793 popravený. Po páde Napoleona Bonaparteho sa v roku 1814 Bourbonovci znova dostali na trón (Ľudovít XVIII., brat popraveného Ľudovíta XVI.) V roku 1830 dynastiu na tróne vystriedala vedľajšia línia francúzskych kráľovských Bourbonovcov, ktorá panovala 18 rokov pod menom Orléans.

V Španielsku vládli 1700/1713 - 1808, 1814 - 1868, 1870 - 1873, 1874 - 1931 a od 1975 - súčasnosť

V Neapolsku a Sicílii vládli 1734 - 1805 a ako králi Kráľovstva oboch Sicílií 1816 - 1860.

Ako vojvodovia z Parmy vládli 1731 - 1735, 1748 - 1802 a 1847 - 1859.

Luxemburskými veľkovojvodami sú od roku 1964.